Sviatok Narodenia Pána bol rodinným sviatkom

V tento deň bolo za čias starých materí na Šariši zvykom venovať sa predovšetkým vlastnej rodine. Nechodilo sa na návštevy, iba v prípade, že dcéra nebývala v spoločnej domácnosti s matkou, navštívila ju v popoludňajších hodinách a zaniesla jej kus koláča na ochutnanie.
Počas Prvého sviatku vianočného gazdinky nevarili - domáci jedli požívatiny zo štedrovečerného stola, napríklad "kapustnu jušku s kozarami, bobaľki s makom". Platili však aj iné prísne pravidlá - neumývali riad, nežehlili, jednoducho, všetky domáce práce boli odsunuté. Tým nadobudla atmosféra v rodinných príbytkoch pravú vianočnú pohodu bez akéhokoľvek náhlenia. "Vianočné sviatky tak boli skutočne sviatkami rodinnými, " uviedla dnes pre TASR riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach Agáta Krupová.
Po predchádzajúcich dňoch plných upratovania, varenia dobrôt a chystania stromčeka zdobeného jabĺčkami a orechmi si mohli celé rodiny oddýchnuť. Ženáči, ale i slobodní "parobci" ako jasličkári si v ten deň pripravovali plány, ktorú z okolitých rodín, ale i dedín navštívia v Druhý sviatok vianočný - na Štefana. Ten už tradične patril spoločným rodinným stretnutiam a večerným zábavám.